Chceme poukázať na jeden z mnohých negatívnych vplyvov. To, že je tam bezmedzná prezentácia všetkých nerestí, s tým sme sa už akosi zmierili. No programy majú aj jeden zákerný efekt. Človek pri častom pozeraní začína psychicky žiť v nerálnom svete. Tento svet neexistuje. Len sa nám vtláča do našich predstáv, obrazy a zvuky v nás doznievajú ako skutočné a nás aj ovplyvňujú. A tak človek, zavalený reálnymi problémami dneška, rád sa necháva unášať ilúziou a uniká zo sveta. Miesto toho, aby sme venovali našu snahu a energiu na vyriešenie našich reálnych životnych situácií, chodíme na malé dávky ópia - pred televízor nechať sa na chvílu "povzniesť". Je to droga, čo má na každého menší alebo väčší vplyv. Priveľmi podobná tým, za ktoré odsudzujeme mládež. Za lacný súhlas pohodlia, "rýchleho zážitku", strácame milosť posväcujúcu. Mrháme úplne bez boja vzácnym časom. Je to zákerný ťah nepriateľa nášho života. Odviesť nášu pozornosť od podstatných vecí: od rodiny, od Boha, od seba samých. Je to ideálny spôsob, ako zničiť imunitný systém duchovnej ochrany a tak úplne ľahko vnikať do intimity života človeka a prevziať vládu nad jeho bytím. Ulúpiť ho o jeho najvzácnejšiu perlu - slobodu. Slobodu objavovať väčšie dobrá ako je on sám. O poznanie Boha, ktorý je milujúci Otec.O pokoj, radosť, nádej a Lásku.

Ak si večer v čase po 20-tej hodine odpustíš pozeranie televízie a namiesto toho obetuješ dobrovoľne tento čas modlitbe piatich desiatkov Svätého ruženca. Koľkokrát cez týždeň a v ktoré dni, to už nechávame na slobodnej vôli a možnostiach každého človeka, prípadne spoločenstva. Samozrejme, najlepšie by to bolo každý deň. Budeme spojení iba cez modlitbu. Ak sa i len raz pomodlíš v duchu tejto výzvy, prijímame Ťa za člena tohto spoločenstva a zostávaš v našich modlitbách.

Dnes sme svedkami veľkej módy meditačných techník rôznych filozofických, náboženských a žiaľ i okultných smerov.Snažia sa u nás udomácniť a zaujať miesto v myslení, spôsobe životného štýlu, nazerania na Boha, praktizovaní náboženského života. Ujímajú sa veľmi ľahko, lebo i dnešný človek prirodzene túži po nadprirodzenom. No často sú to smery, ktoré priamo alebo nepriamo útočia na Rímsko-katolícku cirkev. Modlitba Svätého ruženca je vzácna perla meditatívnej modlitby katolíckej cirkvi. Tak je len na nás, či si naberieme z jej hlbokej studnice darov.

Úvahy použité z knihy: Meditace o Panně Marii, Joachim Meisner, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2001.

Základnou múdrosťou v živote každého človeka je schopnosť vedieť si vybrať z množstva vecí, ponúk a informácií to podstatné a na to upriamiť svoju pozornosť. Osobitne dôležitou sa javí táto schopnosť v krízových situáciách. Keď sa počas búrky na mori ocitne loď v núdzi, často posledným prostriedkom záchrany je vyhodenie nepotrebného nákladu cez palubu. Zdá sa, že v dnešnej situácii cirkvi a kresťanstva, ak sa má stať ono opäť živým a presvedčivým nám nezostáva nič iné, len upriamiť pozornosť aj v duchovnom živote na to, čo je dôležité a zbavovať sa zbytočného a zaťažujúceho neporiadku, balastu, ktorí sa nám nahromadil v srdci, začínajúc každý od seba.

Ale, čo je to dôležité, jediné, nutné? Ježiš hovorí jednoznačne: "Hľadajte najskôr Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a ostatné vám bude pridané" (Mt 6.33). Kardinál Meisner hovorí, že pri jednej príležitosti po sv. omši vďační veriaci z Kazachstanu, ktorí mali možnosť zúčastniť sa jej po tridsiatich rokoch v cudzine, sa opýtali: "Môžete nám povedať, ktoré pravdy viery máme odovzdať našim deťom a vnukom, aby mohli získať večný život?" "Ešte nikdy doteraz mi nebola položená tak podstatná otázka," dodáva. Na ponuku katechizmu či Nového Zákona reagovali zamietavo, vzhľadom na nepriaznivé, ba až kruté vonkajšie okolnosti. Tak im ponúkol ruženec, ktorý bol prijatý s pochopením. Ale čo to má spoločné s s najdôležitejšími otázkami a pravdami viery?

Odpovedal: "Na konci ruženca sa nachádza kríž, ktorý je zároveň aj jeho začiatkom. Na tomto mieste sa modlíme vyznanie viery. To je celá naša vierouka. Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že kríž je kniha, ktorú nikdy neprestane študovať.
A sv. Bruno z Kolína, zakladateľ kartuziánov, napísal na bránu každého svojho kláštora: Kríž stojí, zatiaľ čo svet sa otáča. Kríž je spodobnením našej viery: mínus nášho sveta, z ktorého sa stalo plus. Na ruženci potom nasledujú prvé tri malé zrnká. Tu sa modlíme za tri božské čnosti, vieru, nádej a lásku. To je celé učenie nášho života. Viac od nás Boh neočakáva. Na ďalších jednotlivých desiatkach je síce tajomne ale pritom priezračne a jasne zachytené celé Evanjelium. V radostnom ruženci sa stretávame s vtelením Boha do Ježiša Krista, z Márie Panny. V ruženci svetla môžeme vnímať Ježišov život a jeho posolstvo. Bolestný nás privádza k tajomstvu Kristovho utrpenia a smrti a konečne slávnostný ruženec nás vedie k Ježišovmu víťazstvu, vzkrieseniu a osláveniu, čo napĺňa naše srdce radosťou, pokojom a dáva zmysel nášmu životu.

Ruženec je teda katolíckou vierou v kocke. Mnohým kresťanom pripadá dnes viera veľmi komplikovaná, pretože sa niekedy zámerne preťahuje mlynčekom nekonečných diskusií a špekulácií, spochybňovania, bez najmenšej ochoty skutočne hľadať pravdu a podľa nej formovať život, alebo podľahla rutine a tradicionalizmu, ktorý má ráz folklóru. Svet pozitívne nepretvárajú teórie, ale horiace srdcia. Viera má byť celkom jednoduchá a predovšetkým živá, pretože Boh je jednoduchý a živý. Ruženec nám teda pomáha sústrediť sa na to podstatné. Len vtedy môžeme z viery žiť, keď sa dá praktizovať, opakovať, takpovediac celebrovať.

Dôkazom toho je život mnohých ľudí v minulosti aj v súčasnosti. U alžbetíniek v Klagenfurte je možno vidieť ruženec cisárovnej Márie Terézie. Visí na ňom šestnásť malých zlatých sŕdc a v každom z nich je uchovaný pramienok vlasov jedného z jej šestnástich detí. Nemohla ich lepšie ochraňovať ako tým, že na ne myslela pri modlitbe ruženca. Vo Vatikánskom múzeu vedľa ružencov z drahých kameňov, bol vystavený aj ruženec z chlebových guličiek, ktorý zhotovil zajatec koncentračného tábora z najvzácnejšieho materiálu, ktorý mal pre život. Osobitným príkladom živého vzťahu k ružencu je súčasný pápež, ktorý je s ním takpovediac zžitý.

Kto sa modlí ruženec - a modlí sa ho stále - cíti to isté, čo zažili učeníci na ceste do Emauz: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a otváral nám písma?"(Lk 24,32) Každé zrnko ruženca je tajuplným zárodkom života, pretože nám do života prináša evanjelium a náš život do evanjelia. V tomto duchu sa snažme každý z nás s novou dôverou vložiť do tejto modlitby a čerpať z nej pravé poznanie a silu.

"Dnes už nestačí Zlu sa len vyhýbať, ale treba sa aktívne postaviť za Dobro."
"Vzoprite sa Zlému a ujde od Vás!" Prejdime od rozhovoru o Bohu k rozhovoru s Bohom.

Veríme, že už po prvých skúsenostiach s modlitbou pocítiš zmenu vo svojom živote a svedectvom vlastného života budeš misionárom Lásky a pokoja vo svojom okolí. Celú túto iniciatívu vkladáme pod ochranu Nepoškvrneného srdca Panny Márie. Prajeme mnoho radosti z modlitby, veľa milostí a požehnania.